Plocha trávnika sa skladá z mnohých miliónov rastlín. Každá rastlinka by sama o sebe nevydržala denné zaťaženie pri našľapovaní užívateľov. Až vďaka veľkému počtu rastlín sa zaťaženie rozloží. Aj napriek tomu pri našľapovaní odumiera stará tráva a musí sa nahradiť novou, mladou trávou.
Trávnik musí teda stále dorastať a kosením sa zbavuje starej trávy. Len potom sa môže regenerovať a je pripravený odolávať stálemu zaťaženiu pri hre a športe v tom pravom slova zmysle. Plynulého rastu možno dosiahnuť ale iba pravidelným prísunom živín.
Najlepšie výsledky sa dosiahnu, keď sa trávnik hnojí 2-3 krát za vegetačné obdobie organicko-minerálnymi hnojivami NPK. Prvé hnojenie by sa malo vykonávať skoro na jar, druhé hnojenie skoro v lete, tretie hnojenie možno vykonať špeciálnymi hnojivami v neskorom lete alebo na začiatku zimy.
Kto kladie dôraz na pestovaný trávnik, ten ho kultivuje, tj. Kyprí, prevzdušňuje a trhá burinu 2 x za rok. Raz neskoro na jar a raz v neskorom lete. Pri kultivácii (vertikálny rez) nože kultivátora rozrezávajú trávne trsy a tak pomáhajú tráve dýchať. Tiež prísun vody a hnojiva môže potom opäť fungovať. Odpad z kultivovania je v každom prípade nutné z trávnika odstrániť a je možné ho kompostovať. Pri kultivácii by mala byť pôda suchá, ale nie vysušená, pretože do príliš tvrdej pôdy nemôžu preniknúť nože kultivátora.
Založenie nového trávnika
Najlepšie termíny pre siatie trávnika sú jar a jeseň, pričom prednosť by sa mala dať jeseni, pretože novo zasiatý trávnik môže cez zimu v pokoji rásť a nešliape sa po ňom. Pred sejbou sa musí pôda nakypriť do hĺbky, najmenej na hĺbku rycích vidlice, je nutné odstrániť zvyšky korienkov, kamene a burinu. Po pripravení pôdy sa plocha, ktorá sa bude osievať, nahrubo zarovná do roviny a pre nový trávnik sa 2-3 dni pred sejbou do hornej vrstvy pôdy zapracuje 60 g trávneho hnojiva, napr. Floraself, cca 5 cm hlboko.
Za dva dni je pôda natoľko usadená, že možno plochu, ktorá sa bude osievať, presne vyrovnať. Aby bol trávnik hustý a odolný, rovnomerne sa rozoseje 20-25 g kvalitnej trávnej zmesi na m2. Praktickou metódou je tiež zmiešanie osiva s pieskom a následné rozsiatie sejacím vozíkom. Nakoniec sa plocha trávnika ušliapu alebo uvalcuje a opatrne pokropí 5 l / m2.
Tip k osivu
Dôležitá je vyvážená zmes. Kvalitná trávna zmes obsahuje trávne semená, ktoré tvoria silné korene a rastú do šírky namiesto do výšky, je z nich malé množstvo odpadu pri kosení a sú odolné. V ponuke sú napr. Ozdobné trávniky, úžitkové trávniky, športové trávniky a špeciálne zmesi, ako napr. Trávnik na tienisté miesta.
Trávne rok a riešenie problémov
Lexikón trávnika
Vymývanie
– Je presunutie ľahko rozpustných živín do hlbších vrstiev zeme a nakoniec do spodných vôd. Nebezpečenstvo vymývania hrozí predovšetkým dusíku vo forme dusičnanov, ale tiež draslíka.
– Sa skladá zo 40% z húb a rias, ďalších 40% tvoria baktérie a plesne, 12% dážďovky a 8% ostatné fauna. Plná hrsť dobrej záhradnej pôdy obsahuje toľko pôdnych živočíchov, koľko je ľudí na Zemi.
– Je dôležitá živina pre všetky rastliny. Jeho množstvo v pôde je rozhodujúce pre jej hodnotu pH. Ak je hodnota pH príliš nízka, musí sa do pôdy vápnik pridávať vo forme vápna.
– Je obsiahnuté 5% v zemskej kôre a preto je ho väčšinou v pôde dostatok. Ak je hodnota pH zvlášť vysoká, môže sa v pôde viazať tak silno, že ho korienky rastlín nemôžu prijímať. Nedostatok železa – často ním trpí vinič a ruže – sa pozná podľa žltých škvŕn na listoch s nápadne tmavo zelenými žilkami v listoch.
– Je organická substancia pôdy. K nemu patria všetky odumreté rastlinné a živočíšne látky a produkty, ktoré ich premenou vznikli v pôde a na jej povrchu. Obsah humusu v pôde je rozhodujúci pre jej úrodnosť.
– Je stav živín v pôde, kedy je už rastliny nemôžu prijímať. Častou príčinou sú vysoké hodnoty pH.
– Jedna z hlavných živín pre rastliny, je rozhodujúci pre schopnosť pôdy odolávať mrazu a suchu, spevňuje rastlinné tkanivo a reguluje vodné hospodárstvo. Nedostatok draslíka sa pozná podľa žltnutie a neskorším zhnednutie a uschnutí listov, ktoré začína na okraji listu, príp. na jeho špičke.
– Je ako hlavná živina dôležitým stavebným kameňom pre fotosyntézu a rozhodujúcou mierou sa podieľa na tvorbe listovej zelene (chlorofyl). Nedostatok horčíka, čo sa v praxi stáva zriedka, možno poznať u ihličnanov podľa žltých špičiek ihličia. Ako hnojivo pre ihličnany sa často používa horká soľ, ktorá obsahuje horčík.
– Je pre rastliny ľahko rozpustná forma dusíka. Pokiaľ ho korienky rastlín neprijmú, môže sa ľahko vymývať a dostať sa do spodných vôd, pretože sa len veľmi zle viaže na čiastočky pôdy.
– Ako hlavný živina, obsahujúca fosfor, sa rozhodujúcou mierou podieľa na tvorbe plodov a kvetov, podporuje rast koreňov a vďaka pevnému viazaniu v pôde sa takmer nevymýva.
– Je jednotka miery reakcie pôdy. Hodnota 7 znamená neutrálnu reakciu pôdy, hodnoty nad 7 majú pôdy alkalické, hodnoty pod 7 majú pôdy kyslé. Hodnota pH je tiež meradlom pre obsah vápna v pôde. Väčšina rastlín má rada ľahko kyslú až neutrálnu pôdu (hodnota pH 6,0 – 7,0).
– Ktoré rastliny potrebujú, sú predovšetkým železo, mangán, zinok, meď, bór, molybdén a magnézium. Hoci je absolutnípotřeba stopových prvkov u rastlín nízka, majú napriek tomu dôležité funkcie. Ich nedostatok môže mať tiež ďalekosiahle následky, rovnako ako nedostatok hlavných živín.
– Znášajú rastliny horšie, keď nemajú dostatočný prísun živín. Dobre hnojená zelená plocha prekoná letné horúčavy lepšie než nedostatočne hnojená plocha.
– Vedie k zvýšenej koncentrácii soli v pôdnom roztoku, čo zhoršuje prijímanie vody rastlinami av extrémnom prípade vedie k spáleniu rastlín.
– Znamená zásobiť pôdu dopredu na dlhšie obdobie živinami. K takému hnojeniu by sa mala používať zásadne len organické hnojivá, ale nie čisto minerálne hnojivá.