Príprava podkladu

Podklad pre pokladanie dlaždíc musí byť nosný, bez prasklín, čistý a rovný. Nerovnosti sa najprv zastierkujú pomocou stierkovej hmoty na dlaždice a potom sa plocha ošetrí porovnávacie hmotou. Hmota sa rozotrie gumovou stierkou. Takto vzniknutá rovná plocha musí ešte cca 2 dni nechať preschnúť (presnú dobu schnutia zistíte podľa údajov výrobcu).

Plánovanie pokládky

Pred položením porovnajte odtiene, príp. jemné rozdiely a údaje o rozmeroch na kartónoch. Tieto údaje musia na všetkých kartónoch súhlasiť. Pokladajte vždy striedavo najmenej z 3 kartónov pokladanie v pravom uhle vyrovnajte prvý rad podľa povrázku, ktorý napnete uprostred miestnosti paralelne k bočným stenám. Potom pokračujte v práci vždy na čelnej strane. Dávajte pozor na prevzatie dilatačných škár, daných v betóne a v mazanine. Špeciálne vonku je nutné zakladať malé polia.

Pri diagonálnej pokládke sa najprv určí pozdĺžna a priečna os miestnosti a medzi nimi sa označí uhol 45 °. Pozdĺž označenia uhlu sa rady dlaždíc pokladajú rovno a pozdĺž pozdĺžnych a priečnych os diagonálne. Zaujímavá alternatíva vznikne, keď sa na stenách použijú polovice dlaždíc ako okraj.

Lepenie dlaždíc

Lepidlo na dlaždice sa namieša miešacím nástavcom (použiť vŕtačku s nízkymi otáčkami). Pritom by mala vzniknúť homogénna hmota. Lepidlo na dlaždice sa teraz nanáša ozubenou stierkou na podklad po úsekoch, ktoré možno ľahko zvládnuť.

Pokladanie dlaždíc sa prevádza ľahkým vtlačením do lepidla a poklepaním gumovým kladivkom. Dlaždice ale nesmie sklepať až na podklad. Pri pokládke dodržujte šírku škáry, udávanú výrobcom. Ako pomôcka slúži krížiky pre pokladanie dlaždíc alebo pokladanie pozdĺž špagátu.

Pripevnenie soklových dlaždíc

Izolačné pásky (zvyšné z predchádzajúceho nanášania mazaniny) sa odrežú tak, aby lícovali s hornou hranou dlaždice. Teraz sa na zadnú stranu soklovej dlaždice nanesie lepidlo na dlaždice a dlaždice sa nalepí podľa špár podlahových dlaždíc na stenu. K dodržanie vzdialenosti škár možno použiť drevené kolíky ako podloženie.

Spárovanie

Po úplnom vytvrdnutí lepidla na dlaždice možno začať so škárovaním podlahy. Namiešajte si len toľko škárovacej malty, koľko môžete za uvedenú dobu spracovať. Hmota sa potom rovnomerne rozotrie po podlahe a pomocou gumovej stierky sa priečne k priebehu škár do nich zanesie. Kým je škárovacia malta čerstvá, možno jej hrubé zvyšky odstrániť gumovou stierkou.

Potom sa vlhkou hubkou alebo doskou so špongiou odstránia všetky zvyšky malty. Po zaschnutí ešte raz zotrite hubkou a čistou vodou. Prechod medzi soklovými a podlahovými dlaždicami a tiež zvislé škáry v rohoch miestnosti sa musia vyškárovať trvale elastickou silikónovou tesniacou hmotou. Aj

Pri tejto metóde pokladania do tenkej vrstvy lepidla je obzvlášť dôležité, aby bol podklad absolútne rovný. Lepidlo na dlaždice nemôže vyrovnať väčšie existujúce nerovnosti, preto podklad starostlivo pripravte. Pri čerstvých mazaninových podkladoch sa musí počkať až úplne vyschnú, najmenej 4-6 týždňov.
Pri všetkých podkladov, ktoré ešte „pracujú“, ako sú napr. Drevotrieskové alebo sadrokartónové dosky, drevené podlahy atď., Je nutná ich príprava.
Pozor: Tieto podklady musia byť pevne zoskrutkované so spodnou konštrukciou. Okrem toho sa tu musia použiť flexibilné lepidlá a špárovacie tmely na dlaždice. Inak môže vznikajúcim napätím dochádzať k prasklinám v dlaždiciach.

Výber dlaždíc

Pri keramických podlahových dlaždíc rozlišujeme medzi štrbinovými, kameninovými a pórovinovými dlaždicami. Ak sú kladené vysoké požiadavky na pevnosť, zaťažiteľnosť, mrazuvzdornosť a odolnosť proti kyselinám, potom voľba pripadne na štrbinové alebo kameninové dlaždice. Ich glazúra zaisťuje ich veľkú odolnosť proti chemikáliám v obvyklých domácich čistiacich prostriedkoch, proti poškriabaniu, proti UV žiareniu a proti zachytávaniu špiny. Pri malom namáhaní sú vhodné pórovinové dlaždice. Používajú sa ako podlahové dlaždice v súkromných bytoch. Pri použití vonku musí byť zvolené dlaždice mrazuvzdorné a navyše bránicou skĺznutiu.

Výber dlaždíc podľa skupín oderu

Glazované, keramické dlaždice sú mimoriadne odolné. Na podlahe sa ale napriek tomu opotrebovávajú. Normy DIN a EURO delia odolnosť proti oderu do skupín I-V. Čím vyššia je skupina, tým odolnejší je povrch dlaždice.